top of page

13. komnata mládežníckeho delegáta pri OSN: ČASŤ II

  • Writer: Správne Právne
    Správne Právne
  • Jul 22, 2023
  • 4 min read

V druhej časti rozhovoru s Michalom Salínim (Instagram: @michal_salini) sa dočítate o Agende 2030, dezinformáciách šíriacich sa v oblasti medzinárodných organizácií, ale aj o skúsenostiach, ktoré Ti môže funkcia delegáta dať. Ešte raz ďakujem Michalovi za jeho čas a ochotu. Poďme na to !


VI. Odporúčal by si mladým ľuďom na Slovensku takúto skúsenosť ?

Všetkými desiatimi. V rámci mandátu sú samozrejme chvíle, keď má človek pocit frustrácie, nestíha, alebo musí prekonávať byrokratické prekážky, ale pozitíva obrovsky prevažujú. Jednak má človek veľkú česť zastupovať Slovensko a jeho mladých ľudí vo svete. Vidí zblízka, ako fungujú inštitúcie ako OSN, Ministerstvo zahraničia, či NIVAM, ako fungujú pracovné cesty, čo znamená byrokracia v štátnej správe (aj v dobrom aj v zlom), ako sa tvorí diplomacia, mládežnícka politika. Zároveň má možnosť cestovať v rámci pracovných ciest po Slovensku, do New Yorku, Bruselu, na klimatickú konferenciu, a na mnohé iné miesta. Jeho hlas je silnejšie počuť, môže sa snažiť bojovať za zmeny. A naučí sa aj v istom zmysle, ako prebieha lobing, umenie verejného vyjadrovania, alebo môže porovnávať pozitíva a negatíva práce s mládežou jednotlivých štátov, z ktorých delegáti sú.


Takže ak mladého človeka zaujíma diplomacia, práca s mládežou, či niektorý z Cieľov udržateľného rozvoja, veľmi odporúčam do toho ísť. A aj v slovenských inštitúciách, s ktorými spolupracujem, sa našli skvelí ľudia, ktorí mi vždy pomohli.


VII. Čo podľa Teba ľudia nevedia alebo by nečakali od diplomacie a OSN ako organizácie ?

Ja sa často stretávam s tým, že množstvo ľudí si myslí, že OSN je svetová vláda. To však

tak nie je. A je len taká silná, ako jej členské štáty dovolia. Nie je to tak, že generálny

tajomník Guterres niečo povie a to platí. Členské štáty často musia aktívne dopomôcť

k implementácii, a ak nechcú, tak ani pán Guterres s tým moc nespraví.



Druhá vec je, že hlavne v dnešnej dobe si množstvo ľudí stotožňuje OSN s Bezpečnostnou radou. Áno, v čase vojny je to celkom logické, avšak vidíme, že bezpečnostná rada nefunguje úplne tak, ako by mala. Potom si túto dysfunkciu tak nejako prirodzene zovšeobecnia na celú OSN a často od ľudí počujem, že OSN ako taká nič nezmôže, alebo nič nerobí. OSN však nie je len bezpečnostná rada a má množstvo inštitúcií, programov a iniciatív v oblastiach detí, vzdelávania, životného prostredia, boja s chudobou, a ďalších, kde odvádza skvelý kus práce.


A od diplomacie? Možno si mnoho ľudí predstavuje diplomatov ako stroje, ale sú to rovnakí

ľudia, ako my všetci ostatní. A potom sa stane, že vidíte diplomata z jednej nemenovanej cudzej krajiny na zasadaní Tretieho výboru Valného zhromaždenia scrollovať Tik-tok.


VIII. Ako by si jednoducho zhrnul Agendu 2030 ?

Je to strategický dokument, ktorého hlavnou súčasťou je súbor 17 cieľov, ktoré boli prijaté

Valným zhromaždením OSN v Septembri 2015. Tieto ciele vytyčujú istý návod, ako má svet

postupovať k lepšej, udržateľnej, a férovej budúcnosti. Medzi 17 cieľmi nájdeme naozaj

rôzne oblasti života (až by sa žiadalo povedať, že všetky) od odstránenia chudoby, boja proti

klimatickej zmene, až po kvalitu vzdelávania, silné inštitúcie, či partnerstvá nutné

k dosiahnutiu týchto cieľov. Každý cieľ má podciele a aj indikátory, ktoré ukazujú, ako na tom

priebežne sme – predsa len, od roku 2015 už prešlo 8 rokov a tak sme na ceste k roku 2030.


Za vznikom tejto agendy bolo množstvo práce a aj myšlienka, že niektoré problémy nemáme

šancu riešiť ako jednotlivé štáty. Ale mimochodom, Agenda 2030 a Ciele udržateľného

rozvoja mali svojich predchodcov, napríklad tzv. Millenium Goals (2000-2015).


IX. Považuješ niektorých z cieľov Agendy 2030 za viac relevantný ako iné ? Ktorý, prípadne prečo ?

V globálnom hľadisku sa asi nedá povedať, či je niektorý cieľ dôležitejší, ako iný. Sú niektoré,

ktoré nestrpia absolútne žiadny odklad, ako cieľ č.13 – ochrana klímy. Môžeme sa takisto

zamyslieť, ktoré sú dôležité pre nás, pre Slovensko. Často sa pri workshopoch so

stredoškolákmi bavíme, ktoré ciele sú podľa nich najdôležitejšie pre Slovensko, a oni

spomínajú cieľ č. 3 – Kvalita zdravia a života, či 4 – Kvalitné vzdelávanie.


Ja samozrejme úplne rozumiem a stotožňujem sa s tým, že nám tieto ciele majú obrovsky čo ponúknuť (veď sám ich promujem), ale zároveň vždy zdôrazňujem, že keď sa zamyslíme nad vecou globálne, tak ten pohľad je trochu iný.


Často je to o tom, že ľudia žijúci v chudobe vo svete ani nemôžu ísť k lekárovi či vôbec chodiť do školy, a tieto ciele majú prispieť aj k odstráneniu týchto bariér. Takisto napríklad cieľ č. 16 – Mier, spravodlivosť, a silné inštitúcie - človek by si povedal, že tento cieľ je ozaj mienený pre tzv. rozvojové krajiny (aj keď dnes sa hovorí skôr krajiny globálneho juhu), ale zoberme si situáciu Slovenska v posledných rokoch. Máme vojnu v susednej krajine, často spochybňujeme spravodlivosť v našom štáte, a máme obrovský problém s nedôverou v inštitúcie. Bez silných inštitúcií, ktorým ľudia veria, budete ťažko spĺňať aj všetky ostatné ciele. Ale to sú len také príklady, tie ciele sú ozaj veľmi relevantné a je ťažké povedať, ktorý je dôležitejší.


X. S akými dezinformáciami ohľadom OSN si sa počas svojho pôsobenia stretol ?

Celkovo si všímam, že dezinformácie málokedy cielia priamo na OSN, väčšinou skôr na Európsku úniu či NATO. Možno je to aj tým, že OSN príde ľuďom naozaj vzdialená. Ale samozrejme, zachytil som množstvo hoaxov a dezinformácií o WHO (Svetovej zdravotníckej organizácii) počas pandémie, či práve o Agende 2030, ktorá nás vraj má zotročiť a zaistiť prežitie svetovej elity.


Takisto, že OSN sa správa ako svetová vláda a diktuje nám, čo máme robiť. Na to poviem len, že zo svetového hľadiska sa často mnohým ako odpoveď natíska fráza „bodaj by“. Často vidíme problém skôr v tom, že štáty postupujú individualisticky aj v oblastiach, kde by medzinárodná spolupráca prospela oveľa viac. Ono je to až zábavné, že ľudia, ktorí o OSN takmer nič nevedia a už vôbec s ňou nikdy neprišli do kontaktu, mi rozprávajú, ako naozaj funguje. Ale to je fenomén, ktorý vidíme asi vo všetkých sektoroch ľudského poznania.

* Dúfam, že sa Vám blog páčil a prečítate si aj ďalšie.*

Comments


bottom of page