Ako vzniká slovenské právo. Zákonodarná iniciatíva časť 1.

Drahý čitateľ, dúfam, že si po dlhšej dobe užiješ tento príspevok a niečo ti prinesie. Ako vždy, tento príspevok je len pre účely zábavy a vzdelávania.

Právna norma = všeobecne záväzné pravidlo ľudského správania, kt. je ustanovené/uznané štátom vo vopred právom určenej forme, a kt. zachovanie je vynútiteľné štátnou mocou. Je základný prvok právneho systému.

Právny systém = systém upravujúci vzťahy medzi subjektmi práva v danom štáte (verejné a súkromné). Tvoria ho platné právne normy, ktoré sú v právnom systéme usporiadané podľa vertikálnej (podľa právnej sily) alebo horizontálnej (v rámci jedného stupňa právnej sily) hierarchie.

Právny systém každého štátu tvorí:

1. právo hmotné = upravuje práva a povinnosti.

2. právo procesné = upravuje procesný postup uplatňovania práv a povinností.

Právna sila= vlastnosť právnych predpisov, na základe kt. sú buď nadradené alebo podriadené ostatným. Napr. vyhlášky ministerstva zdravotníctva majú omnoho menšiu právnu silu ako ústava SR. Predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať právnemu predpisu vyššej právnej sily.

Primárne právne predpisy (zákony)

1. ústava

2. ústavné zákony 

3. zákony

Sekundárne právne predpisy 

1. nariadenia vlády 

2. vyhlášky a výnosy 

3. všeobecno-záväzné nariadenia (obce a VÚC)

Štádiá legislatívneho procesu:

Podanie návrhu na vydanie zákona – legislatívna iniciatíva

Návrh zákona v SR môžu podať: 

1. výbory NR SR

2. poslanci NR SR

3. vláda SR

Prerokovanie návrhu

1. V prvom čítaní sa uskutočňuje všeobecná rozprava o podstate alebo tzv. „filozofii“ navrhovaného zákona. V tomto čítaní nie je možné predkladať návrhy na zmeny alebo doplnenia.
   

2. V druhom čítaní:

• rokuje o návrhu výbor(y) NR SR, kt. bol pridelený

• Každý návrh zákona posudzuje ústavnoprávny výbor (z hľadiska jeho súladu s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, zákonmi a právom Európskej únie).

• Po posúdené je možné predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa po ukončení rozpravy vo výbore hlasuje. 

1. Tretie čítanie

• Do tretieho čítania idú iba ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• V treťom čítaní môžu poslanci iniciovať iba opravu legislatívno-technických a jazykových chýb. 

• Ak sú navrhnuté iné zmeny smerujúce k odstráneniu iných chýb, musí ich predložiť najmenej 30 poslancov Národnej rady SR. 

• Po ich prerokovaní sa hlasuje o návrhu zákona ako celku.

Hlasovanie (rozhodovanie o návrhu)

Národná rada SR je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov (zo 150 poslancov).

Pre prijatie zákona je potrebný:

1. bežná legislatíva: súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov

2. zmena ústavy: súhlas trojpätinovej väčšiny (⅗ zo 150 poslancov)
   

Podpísanie (signácia) schváleného návrhu

Návrh prijatého zákona podpisuje:

• prezident(ka) Slovenskej republiky

• predseda Národnej rady SR

• predseda vlády SR

Svojimi podpismi najvyšší ústavní činitelia potvrdzujú znenie zákona.

Prezident(ka) má právo odmietnuť podpísať schválený zákon pre nedostatky v jeho obsahu tzv. „suspenzívne veto“. 

• Schválený zákon aj s pripomienkami sa vráti na opätovné prerokovanie do Národnej rady SR.

• Vrátený zákon sa prerokuje v druhom a treťom čítaní, pričom Národná rada SR môže, ale nie je povinná, zohľadniť pripomienky prezidenta(tky). 

• Suspenzívne veto môže Národná rada SR prelomiť novým hlasovaním a v takom prípade sa zákon musí vyhlásiť aj bez podpisu prezidenta(tky).

Vyhlásenie (uverejnenie) normatívneho právneho aktu

Právne predpisy s celoštátnou územnou pôsobnosťou sa formálne publikujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorej vydávanie patrí do jurisdikcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky.

Nadobudnutie platnosti/účinnosti

Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.

Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

Obdobie medzi nadobudnutím platnosti a účinnosti = legisvakačná doba (slúži na oboznámenie sa verejnosti s predpisom).

 *Please note that at no point in this blog am I providing legal advice or claiming to be a professional. These blogs are for entertainment and educational purposes only.*